Mnoho podnikateľov sa v poslednom období v rámci svojho podnikania snaží o racionalizáciu vzťahov a súvisiacich nákladov. V tejto súvislosti podnikatelia častokrát využívajú (či už vedome alebo nevedome) tzv. „švarcsystém“. O čo však ide a aké sú riziká s ním spojené?
I. Čo je švarcsystém a ako ho rozpoznať
Švarcsystém označuje situáciu, kedy fyzická osoba – podnikateľ (SZČO) vykonáva pre iného podnikateľa činnosť, ktorá má znaky závislej práce podľa Zákonníka práce, avšak medzi týmito osobami neexistuje oficiálny pracovnoprávny vzťah.
Zjednodušene povedané, ide o prípady, kedy dvaja podnikatelia formálne spolupracujú na základe obchodnej zmluvy, avšak v skutočnosti ide o spôsob vykonávania práce, ktorý je typický pre zamestnanecký vzťah a mal by sa riadiť Zákonníkom práce.
Hovorovo sa toto usporiadanie vzťahov nazýva aj práca/zamestnanie „na živnosť“ alebo „na faktúru„, keďže SZČO vystavuje druhému podnikateľovi faktúry.
Zo strany zamestnávateľa ide o atraktívnu formu spolupráce, nakoľko sa mu tým podstatne znižujú náklady a akákoľvek ďalšia záťaž spojená so zamestnávaním zamestnanca (napr. odvody si SZČO platí sama). Na druhej strane, SZČO má istotu pravidelného príjmu a nemusí vynakladať úsilie na hľadanie potenciálnych zákazníkov.
Práve ekonomická výhodnosť (najmä na strane zamestnávateľa) je veľmi pravdepodobne dôležitým motivačným prvkom pre využitie švarcsystému. Ak sa totiž zamestnávateľ so SZČO dohodne na odmene za vykonanú prácu vo výške 1 500 EUR, zaplatí mu presne túto dohodnutú sumu – teda 1 500 EUR. V prípade čistej mzdy zamestnanca v rovnakej výške (1 500 EUR) sú však náklady zamestnávateľa neporovnateľne vyššie. Cena práce (teda náklady zamestnávateľa) sa v načrtnutom príklade pohybuje na úrovni vyše 2 700 EUR.
Na prvý pohľad sa preto švarcsystém môže javiť ako obojstranne výhodný. Je však neželaným javom a z právneho hľadiska sa posudzuje ako nelegálna práca, resp. nelegálne zamestnávanie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a sú s ním spojené pomerne prísne sankcie, ktorým sa venujeme v nasledujúcich častiach tohto článku.
Ako rozpoznať, že ide o švarcsystém?
Pri posudzovaní švarcsystému je kľúčové zistiť, či sú v konkrétnom prípade naplnené znaky závislej práce podľa Zákonníka práce. Závislou prácou je práca vykonávaná
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca;
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa;
- podľa pokynov zamestnávateľa a
- v mene zamestnávateľa.
Upozorňujeme, že s účinnosťou od 01.01.2026 z definície závislej práce vypadol jeden z jej pôvodných znakov, ktorým bol výkon práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Uvedená zmena zjednodušuje identifikáciu švarcsystému, keďže už nie je potrebné tento znak skúmať. Dôvodom pre prijatie tejto legislatívnej zmeny bola práve snaha o zníženie miery obchádzania Zákonníka práce.
Ak dôjde k naplneniu vyššie uvedených znakov, pôjde o výkon závislej práce bez ohľadu na druh, charakter a znenie zmluvy, ktorú medzi sebou SZČO a zmluvný partner uzatvorili.
Okrem prítomnosti znakov závislej práce sa v praktickej rovine zohľadňujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré môžu viesť k záveru o tom, že ide o švarcsystém. Posudzujú sa napríklad nasledujúce rizikové skutočnosti:
- Ekonomická závislosť – ide o posúdenie, či SZČO má aj iných zmluvných partnerov, alebo pracuje výlučne a dlhodobo len pre jedného partnera; súčasne môže byť posudzovaná aj pravidelnosť vystavovania faktúr alebo suma v nich uvedená (najmä ak je suma na faktúrach každý mesiac rovnaká);
- Ukončenie spolupráce – zmluva medzi SZČO a jej partnerom by nemala obsahovať spôsoby ukončenia spolupráce typické pre ukončenie pracovného pomeru – napr. okamžité skončenie alebo výpoveď podľa Zákonníka práce;
- Ďalšie pravidlá typické pre pracovný pomer – medzi SZČO a jej partnerom by nemali byť prítomné pravidlá, ktoré sú typické pre zamestnanecký vzťah, ako napríklad dovolenka, prekážky v práci či mzdové zvýhodnenia (práca nadčas a pod.);
- Podriadenosť – SZČO by nemala byť plne podriadená pokynom svojho partnera;
- Povinné evidencie – stanovenie povinnosti SZČO viesť evidenciu napríklad o pracovnom čase, dochádzke či absenciách môže indikovať, že ide o závislú prácu;
- CRM systém a interné databázy – v niektorých prípadoch môže dôjsť k sprístupneniu customer relationship management (CRM) systémov a iných interných databáz partnera, či dokonca k uloženiu povinnosti SZČO viesť v týchto databázach evidenciu, čo je typické pre zamestnanca;
- Pracovný čas – ako sme už uviedli, pracovný čas s účinnosťou od 01.01.2026 nie je zákonným znakom závislej práce, avšak to neznamená, že SZČO ho môže mať svojím partnerom pevne určený – aj v takomto prípade totiž ide o skutočnosť typickú pre zamestnanecké vzťahy;
- Miesto – v praxi je často stanovená povinnosť SZČO „pracovať“ výlučne v priestoroch (napr. v kancelárii) partnera – samozrejme, nie je vylúčené, aby SZČO poskytovala svoje služby práve v priestoroch partnera (napr. rekonštrukcia), avšak v kombinácii s ostatnými skutočnosťami môže stanovenie takejto povinnosti viesť k vyvodeniu záveru, že ide o švarcsystém;
- Prostriedky potrebné pre poskytovanie služieb – obdobne ako v súvislosti s miestom, SZČO by mala používať na poskytovanie služieb svoje vlastné prostriedky a nie prostriedky partnera.
Okrem vyššie uvedených skutočností sa môže do úvahy brať aj oblasť poskytovania služieb. V niektorých odvetviach bol totiž švarcsystém identifikovaný častejšie, ako v iných, pričom ide napríklad o:
- stavebníctvo;
- IT sektor;
- obchod a predaj;
- kreatívne odvetvia – reklama, médiá, marketing.
II. Ako sa švarcsystému „vyhnúť“?
V prvom rade je vhodné zdôrazniť, že samotná existencia ustanovení, ktorých účelom je švarcsystému predísť, neznamená, že podnikatelia nemôžu vzájomne spolupracovať a dlhodobo využívať služby ostatných SZČO.
Aj v tomto prípade platí, že kľúčovou je prevencia a správne nastavenie zmluvných vzťahov na začiatku spolupráce. Upozorňujeme, že ku kontrolám zo strany inšpektorátov práce dochádza pomerne často a po prípadnom uložení sankcie môže byť na prehodnocovanie zmluvných vzťahov alebo na adekvátnu obranu neskoro.
Aby ste predišli prípadným problémom, odporúčame dodržiavať niekoľko zásad.
V prvom rade je vhodné presne pomenovať, čo od potenciálneho partnera potrebujete, teda čo má byť obsahom spolupráce a aká je Vaša konkrétna predstava. Pokiaľ vyžadujete, aby dotknutá osoba pracovala výlučne pre Vás, podľa Vašich pokynov, v stanovenom pracovnom čase a s Vašimi pomôckami, evidentne ide o závislú prácu a na tento účel bude vhodné uzatvoriť pracovný pomer.
Pri vzťahoch so SZČO (a inými podnikateľmi) je nevyhnutné dbať na ich nezávislosť, ktorá je v podstate jedným z pojmových znakov podnikania. Pri spolupráci so SZČO by teda mal byť podstatný výsledok a jeho včasné doručenie (deadline) a nie to, že SZČO bude vo Vašej kancelárii každý pracovný deň v presne určenom čase. SZČO by ďalej mala mať možnosť poskytovať služby viacerým subjektom, rozhodovať sa samostatne, používať vlastné nástroje, zamestnancov či subdodávateľov a vykonávať činnosť na svoju vlastnú zodpovednosť.
Okrem uvedeného je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že vzťah medzi SZČO a jej partnerom sa vždy posudzuje podľa obsahu a hĺbkovo, nielen formálne. Preto nemusí byť podstatné to, akú zmluvu so SZČO uzatvoríte alebo ako ju nazvete, ale to, ako vzájomná spolupráca skutočne prebieha. Pri spolupráci dvoch podnikateľov je preto vhodné nielen uzatvoriť zmluvu podľa obchodnoprávnych predpisov, ale túto skutočne aj dodržiavať.
Ako sme uviedli, správne nastavenie vzájomnej spolupráce je v tomto prípade významné. Častokrát ide o namáhavé hľadanie rovnováhy medzi potrebami a možnosťami oboch partnerov a zákonom stanovených limitov. Ekonomické hľadisko by preto nemalo byť jediným kritériom, ktoré budete pri rozhodovaní zohľadňovať.
III. Čo Vám v prípade švarcsystému hrozí?
Kontrola dodržiavania právnych predpisov upravujúcich zamestnávanie spadá do kompetencie inšpektorátov práce. V súčasnom období dochádza k zvýšeniu počtu vykonaných kontrol a tým aj k nárastu počtu zistených prípadov nelegálnej spolupráce.
Inšpektorát práce môže v prípade nelegálneho zamestnávania uložiť zamestnávateľovi pokutu vo výške od 4 000 do 200 000 EUR a v prípade, ak ide o nelegálne zamestnávanie viac ako dvoch fyzických osôb, sa dolná hranica pokuty zvyšuje na 8 000 EUR.
Súčasne sa takýto zamestnávateľ zapíše do verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktorým bola v predchádzajúcich piatich rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania (Register nelegálneho zamestnávania). Zamestnávateľ môže byť zároveň vylúčený z verejného obstarávania.
Okrem uvedeného je jednou z povinností spätné doplatenie odvodov a daní, ktorých zaplatenie sa prostredníctvom švarcsystému obišlo. V niektorých prípadoch môže švarcsystém vyústiť až do trestného stíhania (napr. krátenie dane).
SZČO, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa dopúšťa priestupku, za ktorý jej možno uložiť pokutu do 331 EUR.
IV. Záver
Švarcsystém predstavuje v praxi častý, no z právneho hľadiska neprípustný spôsob nastavenia spolupráce medzi podnikateľmi. Napriek jeho ekonomickým výhodám, ktoré môžu byť pre niektoré subjekty lákavé, ide o model spojený s významnými právnymi a finančnými rizikami.
Rozhodujúcim kritériom pre jeho posúdenie nie je formálne označenie zmluvného vzťahu, ale skutočný obsah a spôsob výkonu práce. Práve dôsledné posúdenie znakov závislej práce a reálneho fungovania spolupráce je kľúčové pre odlíšenie legálneho obchodného vzťahu od nelegálneho zamestnávania.
Vzhľadom na sprísňujúcu sa kontrolnú činnosť inšpektorátov práce a legislatívne zmeny smerujúce k jednoduchšej identifikácii závislej práce možno očakávať, že problematika švarcsystému bude aj naďalej predmetom zvýšenej pozornosti. Z tohto dôvodu je v záujme podnikateľov venovať nastaveniu zmluvných vzťahov náležitú pozornosť a v prípade pochybností vyhľadať odbornú právnu pomoc.